Prišla som o prácu a tak som nastúpila do inej kde zatiaľ mám brigádnickú zmluvu že sa v januári uvidí a dostanem zmluvu na hpp. Priateľ ide do insolovencie. Do toho máme rozjednané nové bývanie kam sa máme koncom januára sťahovať. Vlani v septembri som bola na ženskom zákroku. Potom som sa už k lekárovi nedostala a bola som tam až pred štrnástimi dňami. Minulý týždeň som dostala papiere na operáciu kvôli nádorovým zmenám. Termín operácie je začiatkom februára. A dnes mi priateľ oznámil nech sa nehnevám ale že si za to môžem sama že nechodím k doktorom a že ak nedostanem zmluvu budem musieť operáciu zrušiť alebo minimálne odložiť na leto.
Úplne mi to rozčúlilo, že želám neuťahneme bývanie pokiaľ nedostanem zmluvu. Prišlo mu to že než zmeniť plány tak mi radšej nechá rozbehnúť rakovinu. Pretože jeho mama sa bojí že on mi bude živiť. Pritom doteraz som po ňom nechcela ani korunu pridať na bývanie či poplatky alebo na nákupy. Je normálne, že mi to tak veľmi ranilo a povedala som, že sa radšej rozídeme, než aby som kvôli nemu umrela na raka. A odpoveď typu nehnevaj sa na mňa ale môžeš si za to sama bola asi mimo misu.
Je mi ľúto, že som spoznala, čo je priateľ zač, až keď sa mi rozbehla rakovina. Je to hrozné. Stále nad tým premýšľam, ako mi vôbec niečo také mohol povedať. Totálne ma to odrovnalo. Také veci si predsa ľudí, ktorí sa milujú, nehovoria. Myslela som si, že ma miluje. Ale zrejme je to úplne inak, než mi celý čas tvrdil. Toto som nečakala ani v najhoršom sne. Najhoršie je na tom to, že cítim to, že ma vôbec nemiloval. Že mi iba klamal. Síce neviem prečo, ale môj mozog mi to hovorí. A moje srdce stále premýšľa, čo mi urobil a že by som sa k nemu najradšej vrátila späť… ale to nejde, pretože mi povedal to, čo mi povedal. Nedokážem sa z toho len tak dostať. Je mi z toho zle a premýšľam, kde sa stala chyba, že toto všetko bol schopný povedať.