Som s chalanom už sedem rokov a poznáme sa od detstva. Na začiatku som ho ani nechcela, ale neustále na mňa naliehal, až sme spolu začali chodiť. Potom so mnou rozišiel bezdôvodne práve na moje narodeniny. Mám také tušenie, že nemal pre mňa darček. Nikdy nenechá jeho mobil so mnou v miestnosti, vždy ho všade berie so sebou, raz som si všimla, že si píše s viacerými ženami. Viem, že ma niekoľkokrát podviedol, ale vždy tvrdil, že pri tom myslel na mňa. Náš vzťah vyzerá tak, že ma pokojne mesiac ignoruje, a to ma bolí. Stále mu ustupujem vo všetkom, pretože chcem, aby to fungovalo za každú cenu (hovorí, že som precitlivená), ale on ma stále ďalej ničí.
Neviem, čo robiť. Snaží sa ma dotlačiť na založenie rodiny. Hovorí, že sa po založení rodiny všetko zmení, aj on (parkrát sa do mňa aj vraj omylom urobil). Okolie mi hovorí, že sa ma snaží „poistiť“, aby som s dieťaťom bola neustále spojená s ním cez súdy a aby som ho stále videla, takže by som sa ho nikdy nezbavila. Už teraz sa ho nemôžem zbaviť, vždy ma prenasleduje. Vie, kde sa pohybujem, autom mi jazdí okolo bytu, hádže kamene do okien a volá mi na mobil, keď nie je blokovaný. Bohužiaľ ho nedokážem mať dlho zablokovaného. Mám pocit, ako keby som pre neho bola nejaká nevlastná matka (tá jeho skutočná matka ho bila, takže s ním aj súcitím), ale on sa chová stále ako dieťa, že svet bezemne nezvládne.
Raz som sa dokonca musela zamknúť vo vlastnom aute a volať políciu, pretože do neho búšil. Môj otec je rovnaký ako tento človek, a to mi hovorí aj moja matka. Chcela som to niekoľkokrát v dobrom ukončiť, ale vždy ma opije a ja podľahnem, alebo ma citovo vydiera. Situácia je taká, že mi hrozí vylúčenie zo školy, ale okolie mi ponúka útočisko. Kamaráti, rodina a kolegovia, ktorým som sa zverila, mi hovoria, nech to s ním ukončím, že ma za chvíľu zničí, a mám čo najrýchlejšie od neho odísť, ale ja to asi nezvládnem. Stále sa rozchádzame a potom znova k sebe vraciame.